Ako prežiť na stredoškolskom internáte

8. srpna 2017 v 20:13 | Michaela |  Pred nástupom na vysokú školu
Ahojte,
ja ešte netuším ako veľmi sa bude líšiť stredoškolský intrák od toho vysokoškolského a preto nebudem hovoriť za túto sféru. Možno po pár mesiacoch na VŠ spravím nejaké porovnanie.
S čím mám ale dlhoročné skúsenosti je stredoškolský intrák. Keď som nastupovala do prváku, bola som zmätená a vystrašená a hľadala som každú možnú informáciu o tejto novej forme ubytovania. No a teraz ako stará harcovníčka a úspešná absolventka SŠ vám dám pár rád ako prežiť.
Nech sa páči:

1. Nevolajte často s rodičmi/rodinnými príslušníkmi
Tento bod bol u mňa dosť problém vzhľadom na to, že moja mama mi volala 5x do dňa a zakaždým ma rozplakala. Po pár týždňoch už som to samozrejme občas aj nevzala, lebo byť sústavne kontrolovaný od rodičov nie je práve cool medzi pubertiakmi a rozhodne vás to nedostane na vrchol sociálnej skupiny.


2. Snažte sa skamarátiť so spolubývajúcimi hneď, keď sa stretnete
Toto je podľa mňa veľmi dôležitý bod. Aký prvý dojem vytvoríte, taký vás bude často prenasledovať počas celého štúdia a ťažko sa ho budete zbavovať. Preto hneď ako prídete do styku so svojim spolubývajúcim, usmievajte sa, prehoďte pár slov, nech vie, že nie ste mentálne zaostalý a viete zložiť jednoduchú vetu. Samozrejme, nemusíte hneď urobiť podrobnú analýzu celej jeho rodiny. Všetko s mierou :)


3. Neupozorňujte na seba pri vychovávateľkách (zvlášť zo začiatku)
Tu znova plati, že aký prvý dojem urobíte, taký vám poväčšine aj ostane. A keď si pohneváte vychošku, bude sa viac o vás zaujímať, viac vás navštevovať a viac kontrolovať, čo samozrejme nechcete.


4. Riešte konflikty medzi sebou a nie s inými
Keď s niekým bývate nonstop 24 hodín v škole a ešte s ním aj spávate v jednej izbe, je ťažké hnevať sa, aby sa vám nenarušilo komfortné bývanie. Jednoducho, ak sa vám správanie, prípadný zlozvyk vášho kamaráta nepáči a výrazne vám zasahuje do vášho života, porozprávajte sa s ním. Nehovorte to ani kamoške z druhej izby a ani sa nesťažujte mame, či sesternici z druhého kolena. Títo ľudia to za vás nevyriešia a akurát riskujete, že sa to dozvie váš kamarát/spolubývajúci a o ďalšiu hádku máte postarané.


5. Zoberte si viac jedla ako si myslíte, že potrebujete
Doma, keď je na výber menu zložené z 10 chodov sa vám zdá, že jeden rezník starostlivo zabalený mamičkou vám bude stačiť, ale keď prídete na intrák a vytiahnete rezník a nemáte to šťastie, že ste práve sami, pravdepodobne sa o tento kus lahodného mäska budete musieť podeliť a hovorím vám, nič nebolí viac ako keď máte fakt chuť na rezeň a spolubývajúca vám polovicu z neho odkusne. A preto myslite pri balení aj na kamarátov, spolužiakov, spolubývajúcich a holuby na okne, nech nikto nie je hladný. Veď čo dáte, to sa vám vráti a kamoška, ktorej dáte kus rezňa má iste zbalený chutný koláč, s ktorým sa rada podelí.


6. Užívajte si!
Hlavný a najdôležitejší bod. Naozaj si neuvedomujeme, ako rýchlo plynie čas. S nevôľou sa v nedeľu, či v pondelok odpraceme na intrák a odpočítavame dni do piatku. No dôležité je užiť si čas s priateľmi. Navštívte ich na izbe, bavte sa, pozrite si film, ak máte 18, tak si zájdite aj na pohár piva, či vína, foťte sa a nehádajte sa. Vždy robte tak, aby ste mali raz na čo spomínať, lebo intrák, to sú najkrajšie roky a keď ich strávite so správnymi ľuďmi, budete na ne s láskou do konca života spomínať.


Je toho ešte kopec, čo by sa dalo o intráku napísať, možno spravím aj part 2, zatiaľ len toľkoto, aby ste nemuseli veľa čítať, veď to sa cez prázdniny nehodí.
Majte sa fantasticky a užívajte si leto!

- Michaela
 

Ako ide slovač do "sveta"...aneb problémy prváka na vysokej škole

7. srpna 2017 v 17:37 | Michaela |  Pred nástupom na vysokú školu
Vítam všetkých, ktorí sa tu dopracovali a majú čas čítať si týchto pár riadkov.

Keď sa po týždni ťažkého učenia dopracujete konečne k jednému bezvýznamnému papieru, ktorý má v hlavičke nadpis maturitné vysvedčenie, myslíte si, že ste na vrchole svojich študíjnych síl a nič už vás nemôže zastaviť, zistíte, že je pred vami ešte ťažšia úloha, plná nekončených hodín strávených na webovej stránke vašej vysnívanej vysokej školy. S úžasom zisťujete, že veci, ktoré sa zdali tak jednoduché sú zrazu tak zložité a že základná vec ako podať žiadosť o ubytovanie si vyžaduje veľkú vnútornú silu a odhodlanie.
Nemyslite si, nie som nováčik, na internáte som bývala už od strednej školy, ale keďže to sme boli ešte považovaní za deti a všetko za nás v podstate vybavila pani vychovávateľka, moje starosti, že sa na internát nedostanem neexistovali.
Nuž ale vráťme sa k spomínanej vysokej škole. Aby som vás uviedla viac do deja, po dlhom vyberaní som si vybrala Univerzitu Tomáše Báti v Zlíne. Je to za rohom, keď mi bude chýbať domáca strava a nájdem tam aj pár stoviek slovákov, ktorí sa rozhodli ísť tou istou cestou. Samozrejme, jedine za predpokladu, že sa mi podarí vybaviť si ubytovanie.
Takže po tom ako si 10x prečítate stránku koleje s postupom ako sa vlastne dostať k žiadosti, príde na platenie v českých korunách, ktoré musí zaplatiť maminej sesternice kolegyňa, lebo vy zistíte, že vlastne nemáte šajnu ako sa to robí a nechcete minúť 1500 korún za kauciu tak, že ich pošlete niekde do Uzbekistanu. Môžete si myslieť, že som proste poddymenzovaná, ale naozaj som ešte nemala príležitosť platiť do takej "vzdialenej krajiny". V duchu si človek hovorí, že by bolo najlepšie, keby tí češi proste prijali euro a mali by ste o starosť menej, ale keďže vás čaká ešte veľa úloh, necháte fantazírovanie a postupujete ďalej. Po 3 týždňoch, kedy každý deň kontrolujete systém, či už vám potvrdili žiadosť o ubytovanie vám napíše dievča, s ktorým ste sa spoznali na zápise, že ju ubytovali úplne inde ako chcela, tak si hovoríte, že to zvládnete aj na horšom internáte, len nech ste spolu a poznáte tam aspoň jedného človeka. Hold, keď príde k činu, zistíte, že vás dali na váš vysnívaný internát, ktorý už zrazu neznie tak lákavo, keď v ňom nie je vaša jediná záchrana - dievča, s ktorým ste sa videli asi hodinu, ale celkom ste si sadli. Takže UTB zase zmarilo nádeje a tak si hovoríte, že si vyberiete nejakú izbu. Keď si však kliknete, že sa pridáte k niekomu, kto už si izbu zarezervoval, zistíte, že v nej býva Ruska. Pozriete si teda ďalšiu izbu a v nej ďalšia zahraničná študentka. Zúfalo rozmýšlaťe, či chcete celý rok počúvať angličtinu s ruským prízvukom alebo sa radšej zapíšete do izby, ktorá je ešte zatiaľ prázdna a necháte to v riadení osudu. Ja som sa teda ešte nerozhodla, ale keď tak spravím, ozvem sa. A čakajte ešte na článok o tom, ako sa snažím pochopiť systém STAG a urobiť si rozvrh, ešte šťastie, že na to mám tak trochu pomocníka, ktorý už na UTB chodil...
Prajem zatiaľ veľa šťastia každému, kto ide prvý rok na vysokú školu, zvládneme to!


Kam dál

Reklama